oznámení Slovenské akadémie vied
Medzinárodný tím vedcov (SVK, GER, RUS, LIB, JAP) pod vedením zo SAV uverejnil v Plos One štúdiu, ktorú okamžite komentujú mnohé svetové médiá vrátane National Geographic.
Slovanský mýtus a rozprávky o nesmrteľnom Kostejovi vravia jasne: zabiť ho môžete len ak otvoríte železnú truhlicu ukrytú v posvätnom dube na ostrove Bujan. Z truhlice vyskočí zajac, ak zabijete zajaca, vyletí z neho kačica, v ktorej je vajce a vo vajci ihla. Ak ju zlomíte, Kostej zmizne. Niečo podobné máme práve v rukách. Pred 125 miliónmi rokov, keď lietajúce jaštery, pterosaury vládli oblohe, nejaký zranený “mýtický, posvätný” strom, pravdepodobne araukária vyprodukovala veľký kus živice. V tejto živici uviazlo mláďa hmyzu a ako sa snažilo zo živice uniknúť, zanechalo za sebou stopu, koprolit, ktorý z neho stale trčí. Vnútri výlučku sa zachovala ďalšia stopa – stopa po potrave, ktorá obsahovala drevo. No a v tom dreve pozorujeme stopy mikroorganizmov, ktoré toto drevo pomáhali stráviť. Miliardový synchrotron (ST) umožnil nezasiahnúť a predsa poznať. Jantár ako okno do minulosti sa stalo oknom otvoreným.
Jantár, táto nádherná obrovská slza druhohroných stromov vážiaca “až” 0,185g na našej ruke nám ukazuje, že aj smrť môže povznášať a musíme sa ovládať aby sme ju nenazvali nádhernou. Trošku väčší ako 2mm, mláďatko švába považujeme za odkaz z minulosti (ktorým nie je) – patrí vyhynutému druhu, rodu a dokonca do vyhynutej čeľade – nič podobné dnes nežije. Dokonale zachované, umožňuje porovnanie evolučných vzorov. Stále žiariace nám pripomínajú, že tieto oči skutočne videli dinosaurov.
Až doposiaľ, žiadni upratovači po dinosauroch neboli identifikovaní a tak ostávalo pochybným, či zvyšky po dinosauroch ostávali na zemi a zabraňovali rastu tráv a vôbec podrastu, čo by znamenalo pokles biomasy, ale aj vysokú eróziu a tým výraznú zmenu krajiny na horotvornej úrovni. Tento detail zmenil výzor krajiny, erózia by rozbila hory. Okrem chýbania kvetov, veľkých motýľov, včiel, mravcov a vôbec väčšiny z toho čo vidíme teraz okolo seba sa podľa tohoto nášho výskumu sa zdá, že žiadna špecializovaná kohorta odstraňovačov trusu dinosaurov neexistovala, ale šváby trus využívali aspom čiastočne.
Prečo je takýto pekný príbeh dôležitý pre vedcov? Otepľovanie je “v” a filmy sú plné príbehov, kde človek mení počasie, alebo prinajmenšom celú klímu. Smutná pravda je však niekde inde – klímu nevieme kontrolovať ani v experimentoch biosfér – v malých sklenníkoch, kde každá rastlinka má svoj počítačový výstup. Najbežnejším problémom prerušujúcim experiment je rozklad. Buď sa odpad hromadí, alebo naopak sa využije všetko čo spôsobí pokles obsahu kyslíka. Preto ani nemôžeme spustiť dlhodobé samostatné vesmírne experimenty na Mesiaci alebo Marse. Preto každé pochopenie fungovania vývoja rozkladu je dôležité. Dinosaury za takmer 190 milión rokov existencie mohli meniť klímu len svojími “výparmi” a z hmotných odpadov kľudne za tú dobu mohli vzniknúť objemy látok porovnateľné s ropou, alebo uhlím.
Zo spoločenskovedného hľadiska je jedna súvislosť výskumu možno ešte dôležitejšia. Využitie dreva a dôkaz mikroorganizmov (symbiontov) pomáhajúcich tráviť drevo je dôkazom o spoločenskosti ich nositeľov, prítomné len u organizmov, ktoré majú usporiadanie v mestách alebo štátoch, čiže u termitov a švábov. A práve táto vzorka je dôkazom ich prítomnosti aj u ich dávnych predkov. Čistenie po dinosauroch sa im vyplatilo – boli odmenený endosymbionatmi a prvý krát v histórii Zeme spoločenským spôsobom života. V krajine vznikli prvé štáty.
Mohli by sme predpokladať, že národ v Sýrii, Jordánsku a Libanone, kde výskum prebieha má teraz celkom iné problémy. Vojna je vojna, ale napriek tomu, jeden zo spoluatorov (profesor Dany Azar) si práve za prácu vyzdvihol ako osobnosť roka cenu od libanonského Premiéra. Cenia si jantár a vedu okolo neho ako národné dedičstvo. To sa skoro stane súčasťou svetového dedičstva UNESCO.
