oznámení Slovenské akadémie vied
Pacienti so vzácnym genetickým ochorením v týchto dňoch začínajú vstupovať do významnej medzinárodnej klinickej štúdie, ktorá by mohla priniesť zásadný obrat v liečbe. Klinické skúšanie sa robí pod vedením vedcov z britskej Kráľovskej univerzitnej nemocnice v Liverpoole a britskej Spoločnosti pre alkaptonúriu s cieľom zapojiť do štúdie 140 pacientov v troch centrách v Európe, vrátane Národného ústavu reumatických chorôb v Piešťanoch.
Alkaptonúria (AKU) je spôsobená genetickou poruchou, ktorá vedie k postupnému zníženiu pevnosti a typickému sčerneniu kostí a chrupiek. Preto sa nazýva aj chorobou čiernych kostí. Klinické skúšanie bude sledovať dlhodobé účinky lieku nitizinón, ktorý by mal zastaviť postup ochorenia. Ako pre britské média povedal predseda britskej Spoločnosti pre alkaptonúriu a otec dvoch detí postihnutých touto chorobou Nicolas Sireau, všetci pacienti s AKU sú na účasť na tomto klinickom skúšaní veľmi motivovaní, veď môže úplne zmeniť ich životy.
Slovensko je krajinou s najvyšším výskytom tohto vzácneho genetického ochorenia na svete. „Ak sa preukáže, že nitizinón zastaví postup ukladania čierneho pigmentu v kostiach a chrupavkách, bude to znamenať skutočný prielom v liečbe tohto doteraz neliečiteľného ochorenia,“ hovorí Jozef Rovenský, riaditeľ Národného ústavu reumatických chorôb v Piešťanoch.
Okrem lekárov tohto piešťanského ústavu, ktorí budú účinky nitizinónu sledovať u slovenských pacientov s AKU počas štyroch rokov, stojí výzva aj pred vedcami zo Slovenskej akadémie vied – aby odhalili genetickú podstatu ochorenia. „Na tomto projekte financovanom z prostriedkov 7. Rámcového programu EÚ sa významne podieľa skupina Andrei Zaťkovej z Ústavu molekulárnej fyziológie a genetiky SAV, ktorá bude analyzovať jednotlivé genetické mutácie u pacientov s AKU,“ hovorí Richard Imrich, podpredseda SAV.
Hoci ukladanie čierneho pigmentu spôsobuje postupný rozpad kĺbov sprevádzaný silnými bolesťami, z hľadiska rizika predčasného úmrtia je u pacientov s AKU asi najzávažnejšie postihnutie srdca. Chýbanie funkčného enzýmu homogentisát-dioxygenázy vedie k neschopnosti pečene metabolizovať kyselinu homogentisovú a tá sa v podobe čierneho pigmentu hromadí nielen v kostiach, ale aj v chrupavkách srdcových chlopní a v iných dôležitých orgánoch. Nitizinón síce zablokuje tvorbu kyseliny homogentisovej, ale na úkor zvýšenia inej aminokyseliny tyrozínu. „V našej klinickej štúdii je treba okrem iného veľmi starostlivo sledovať rozvoj možných nežiadúcich účinkov v dôsledku zvýšenia koncentrácie tejto aminokyseliny. Definitívnou liečbou AKU by bolo dodanie funkčného enzýmu do pečene napríklad pomocou génovej alebo bunkovej terapie, ktoré sú však v súčasnosti iba v štádiu experimentov.“ dodáva R. Imrich.
Alkaptonúria (AKU) je prvé genetické ochorenie popísané už pred 110 rokmi. Ochorenie je spôsobené recesívnym génom na treťom chromozóme, ktoré vedie k poruche enzýmu metabolizujúcemu aminokyselinu tyrozín. Postihnutý pacient nie je schopný spracovať túto aminokyselinu, čo vedie k postupnému hromadeniu sa jej prekurzora – kyseliny homogentisovej. Ochorenie je od narodenia sprevádzané tmavým sfarbením moču a postupným ukladaním tmavého pigmentu v koži, bielkach očí a v chrupavkách uší. Prvé závažné klinické prejavy ochorenia ako bolesti sa začnú objavovať až okolo tretej dekády života. Tmavý pigment sa kumuluje v tkanivách hlavne v kostiach a chrupavkách, čo vedie k ich krehkosti a postupnému rozpadu sprevádzanému ťažkými bolesťami. Postihnuté sú životne dôležité orgány ako srdce či pľúca. Na Slovensku je prevalencia ochorenia najvyššia na svete a trpí ňou približne 200 až 300 Slovákov. V súčasnosti nie je známa kauzálna liečba AKU a pacienti sú odkázaní na symptomatickú liečbu hlavne tíšenie bolesti. Krátkodobé podávanie lieku nitizinón viedlo v prvej časti klinického skúšania, ktoré bolo vykonané v roku 2013 v Kráľovskej univerzitnej nemocnice v Liverpoole a v Národnom ústave reumatických chorôb v Piešťanoch k potlačeniu tvorby kyseliny homogentisovej až o 95 percent.
