Přišlo e-mailem: "Teória kozmodriftu je rozsiahly projekt, ktorý bude mať významné dôsledky pre rozvoj poznania. – Viem, ako asi navás toto tvrdenie zapôsobí. Skúste mu však predbežne uveriť… Teória kozmodriftu je interdisciplinárna teória o usporiadaní Univerza o a principiálnych vnútorných vzťahoch medzi jeho časťami.
Pojmom Univerzum označujem objektívnu realitu, t.j. všetko, čo objektívne existuje – bez ohľadu na jej bezprostrednú pozorovateľnosť. Univerzum je tvorené podstatami, vo filozofii označovanými (ontologické) kategórie, ktoré sú nositeľmi určitých vlastností a príčinou vzájomného pôsobenia.
Do data som publikoval tri kapitoly teórie kozmodriftu v Zborníku slovenských prírodovedcov a technikov Myšlienky a fakty (MaF) – v monotematických číslach:
1) Všeobecný úvod do teórie kozmodriftu ISBN 80-88682-41-X MaF 3/1999
2) Riešenie problému relativity ISBN 80-88682-47-9 MaF 2/2000
3) Objektívny pohyb Zeme ISBN 80-88682-49-5 MaF 4/2000
Povinné výtlačky sa nachádzajú v Univerzitnej knižnici v Bratislave, v Matici slovenskej v Martine, v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici a v Štátnej vedeckej knižnici v Košiciach.
Z pohľadu K-fyziky, ktorá je fyzikou kozmodriftového priestoru, možno súčasnú fyziku označiť pojmom fyzika pozorovateľného priestoru – skrátene P-fyzika. Tieto dva základné druhy fyziky odôvodňujem koeexistenciou dvoch základných priestorových úrovní: objektívneho kozmodriftového priestoru (K-priestoru) a pozorovateľného priestoru (P-priestoru). Fyzikálne deje prebiehajú v K-priestore; ich odraz v P-priestore je zákonite a špecificky deformovaný v závislosti od povahy pozorovaného deja.
Nie je mi známe, žeby sa tento moment problematiky poznania a poznávania serióznym spôsobom zohľadňoval pri vyhodnocovaní experimentálnych výsledkov. Nečudujem sa preto, že v dôsledku historického vývoja (najmä) fyziky (P-fyziky) a ostatných fyzikálnych vied došlo k zákonitému nepochopeniu podstaty skúmanej problematiky a v základoch poznania sa takto ocitli – a naďalej pretrvávajú – kardinálne omyly.
P-fyzika a príbuzné fyzikálne vedy predstavujú systém navzájom nekompatibilných modelov, ktoré mapujú jednotlivé okruhy fyzikálnych poznatkov. A všetky nové poznatky sa zapracúvajú do týchto ustálených modelov za cenu absurdnej deformácie predstáv o objektívnej realite. Veda si týmto sama pripravila priam neprekonateľnú prekážku svojho ďaľšieho zásadného rozvoja a principiálneho pokroku poznania. Hľadanie unitárnej teórie je za daného stavu márne. Vzhľadom na vzrastajúce prejavy globálnych problémov môžu mať tieto skutočnosti (v súvislosti s podmienkami pre ďalší rozvoj techniky) katastrofálne následky pre ľudskú civilizáciu. Dopredu sa ohradzujem voči označeniu falošného proroka, lebo – na rozdiel od všelijakých, aj titulovaných – tlčhubov – viem, o čom rozprávam.
K-fyzika už vytvorila určité predpoklady na nápravu tohto stavu. Opakujem, ten stav vznikol zákonite a celkom prirodzene. Ide o to, uvedomiť si to a zmeniť prístup k poznaniu a poznávaniu. Žiaľ, v tomto smere mám zlé skúsenosti – všade väčšinou narážam na predsudky. Akí len boli jasnozriví, napr. Mikuláš Kuzánsky alebo Michel Montaigne! Prvý hovoril o “učenej nevedomosti a nevedomej učenosti”, druhý je autorom týchto slov: “So všetkou zodpovednosťou môžem potvrdiť, že existujú dva typy hlúposti. Jedna je negramotná, tá vede predchádza. Druhá je nadutá a povýšenecká, tá prichádza za ňou. Druhý typ hlúposti sama veda plodí a rozvíja, kým ten prvý odstraňuje a zabíja.
Ťažisko mojej vlastnej práce pri budovaní základov teórie kozmodriftu spočíva v mechanike. Potencionálnych záujemcov o porozumenie teórii kozmodriftu budú zaujímať predovšetkým optické predstavy. Teória kozmodriftu, v súvislosti so svetlom, vychádza z predpokladu, že svetelný zdroj emituje fotóny do K-priestoru (remisia; platí Ritzova hypotéza) a objektívna rýchlosť svetla je funkciou smeru. Pozorované svetlo preniká z K-priestoru do P-priestoru, kde ho pozorujeme a v súvislosti s tým zaznamenávame kaberáciu (aberácia svetla z dôvodu pohybu P-priestoru vzhľadom na K-priestor). Všetko svetlo, ktoré minie stanovisko pozorovateľa, zostáva v K-priestore a zmyslami je principiálne nepozorovateľné.
Tento mechanizmus šírenia svetla spôsobuje, že všetko pozorované svetlo má relatívnu povahu a vďaka svojej relatívnosti – konštantnú rýchlosť šírenia (vo vákuu) c . Na základe tohto mechanizmu možno pochopiť aj druhý Einsteinov postulát, ktorý však v jeho “predvedení” predstavuje – ako napokon viacero ďalších tvrdení – obyčajnú fyzikálnu rozprávku, čo mnohí odborníci i laici vidia alebo intuitívne cítia. To ich znepokojuje a oni túžia po objektívnom poznaní.
Som pripravený dokázať zásadné tvrdenia teórie kozmodriftu logickými argumentami aj návrhom verifikačných experimentov, kde je to možné alebo ak ich mám – a nejaké mám. Všetky nanovo vyjadrené predsudky nie mňa, ale ich autorov, dopredu diskvalifikujú pre vzájomnú spoluprácu a pre spoločné pochopenie “niektorých vecí medzi nebom a zemou”.
František Cudziš ovncs@bb.telecom.sk
Poznámka Pavel Houser: Vlastní práce naleznete na http://www.scienceworld.cz/sw.nsf/page/drift
