Hlavným dodávateľom stavby bol Nemecký Siemens a jej odovzdanie prebehlo v roku 1977. Nainštalovaný reaktor typu BWR mal poskytovať výkon 730MW. Rok na to rozhodli občania v tesnom referende o uzatvorení Zwentendorfu, odkiaľ museli odviesť čerstvo navezené palivo. Je zrejmé, že energetická lobby a prevádzkovatelia jadrovej elektrárne podcenili silu verejnej mienky, pretože referendum dopadlo v pomere 50,47% proti spusteniu, len 49,53% bolo za. O budúcnosti smerovania jadrovej rakúskej energetiky tak rozhodlo približne 1% voličov, čo bolo z celkových zúčastnených takmer 20 000 ľudí.
Zwentendorf bol od roku 1978 zakonzervovaný a prebiehali len udržiavacie práce ktoré stáli Rakúsko každý rok 50 miliónov šilingov. Vždy sa počítalo s opätovným spustením. Toto sa odkladalo až po rok 1986, kedy bolo po výbuchu jadrového reaktora v Černobyle definitívne rozhodnuté: Rakúsko nikdy nespustí žiadnu atómovú elektráreň a Zwentendorf ostane zatvorený. Podobné typy elektrární však elektrinu stále vyrábajú v Nemecku a tak je Zwentendorf vynikajúcim miestom pre získanie technických zručností. Elektráreň momentálne slúži ako výukové centrum, väčšina súčastí je zakonzervovaná a niektoré časti boli predané. Hneď vedľa Zwentendorfu bola postavená tepelná elektráfreň Dürnrohr. V jadrovej elektrárni nebola nameraná žiadna radiácia, za to Dürnrohr, ktorý spaľuje uhlie, jej vypustí viac do ovzdušia aj v súčasnosti. V blízkosti areálu je vybudovaná zatiaľ malá slenečná elektráreň, no plánuje sa s jej rozšírením.
Elektráreň má správcu, ktorý každé dva dni objekt kontroluje a skutočnosti zaznamenáva do denníka v blokovej dozorni. V súčanosti slúži nádvorie na rôzne spoločenské podujatia a dobročinné akcie. Prevádzkovatelia poskytujú aj možnosť prehliadky pre novinárov a čiastočne organizované skupiny odbornej verejnosti. Exkurzie však oficiálne neponúkajú. Priamo počas prehliadky bolo zrejmé, že celá budova a všetky zariadenia sú vo vynikajúcom stave odhliadnuc od zriedkavej korózie na niektorých armatúrach. Po elektrárni je možný voľný pohyb v spoločnosti správcu. Nenájdeme tu žiadne vstupy na čipové karty, kamerové systémy či systémy protiradiačnej ochrany.
Zwentendorf slúži ako výukové centrum
Pri návšteve elektrárne je hneď zrejmé, že nie je v prevádzke – žiadny personál, prázdne chodby a ticho. Vstúpite kde chcete a kedy chcete. Nepočuť vzduchotechniku. Pod reaktorom je príjemne teplo – je tam elektrický ohrievač, ktorý ako-tak zabezpečuje vlhkosť vzduchu kvôli konzervácii súčiastok. Že bola stavba dokončená pred tridsiatimi rokmi je hneď poznať – starodávne telefóny, vyblednuté farby na stenách, chátrajúce elektrorozvody. Kvôli návštevníkom boli do reaktorového dómu vyrezané veľké dvere, cez ktoré máme možnosť vidieť vnútro, ktoré je inak zaplavené vodou.
BWR je tepelný varný reaktor, ktorý na chladenie i moderovanie využíva obyčajnú (ľahkú) vodu. Najviac reaktorov typu BWR nájdeme stále funkčných v USA, Nemecku a Japonsku. V hornej časti reaktorovej nádoby vzniká para, ktorá poháňa turbínu a po ochladení sa vracia späť na chladenie aktívnej zóny. To je aj hlavný rozdiel medzi reaktorom VVER, v ktorom sa para nevytvára priamo v tlakovej nádobe. Pri BWR sa para ochladzuje až za turbínou. Pri tomto okruhu je turbína vystavená priamo rádioaktívnej pare, čo je nevýhoda pri potenciálnom úniku, kedy sa ohrozí celá strojovňa ktorá nie je nijako chránená pred okolitým prostredím. Voda sa premieňa na paru pri teplote 285°C, pričom do vnútra vstupuje s teplotou 216°C. Reaktor používa palivo UO2, ktoré je hermeticky uzavreté v zirkóniovom obale. Do reaktora sa zmestí až 748 kusov palivových kaziet s celkovou hmotnosťou 136 ton.
Výkon reaktora možno regulovať dvoma spôsobmi a to objemom vody tlačenej cez reaktor alebo zasúvaním regulačných tyčí, ktoré idú zo spodnej časti tlakovej nádoby – v tejto časti je miestnosť kde sa nachádzajú dva hydraulické zdviháky, ktoré by zasiahli v prípade núdze a zasunú všetky tyče do reaktoru. Nevýhodou tohto zapojenia je prípadné zlyhanie hydrauliky alebo záložného systém odpojeného od elektriny. Oproti BWR majú výhody teda všetky typy reaktorov s kontrolnými tyčami v hornej časti, kedy môžu po uvoľnení elektromagnetických klapiek padať voľným pádom do aktívnej zóny.
Voda na chladenie primárneho okruhu mala byť získaná priamo z Dunaja, odkiaľ mala za pomoci veľkých púmp vstupovať do sekundárneho chladiaceho okruhu. Po dodatočnom ochladení sa táto voda mala vrátiť späť do Dunaja. V súčasnosti už nie je Zwentendorf možné spustiť. Náklady na rekonštrukciu reaktora a bezpečnostných systémov by boli vyššie ako výstavba novej elektrárne a rakúska verejná mienka je stále k jadrovej energetike negatívna.
Úvodní obrázek: schema reaktoru BWR, zdroj obrázku Wikipedia, licence public domain
Odkazy na obrázky (pozor, cca 1 MB)
